Na sever od raja - MujMAC.cz - Apple, Mac OS X, Apple iPod

30. května 2008, 09.00 | Kanada síce susedí s USA, ale nepredáva sa tam iPhone. Jednoduchý fakt, no skrýva veľký spletenec najrôznejších dôvodov, vďaka ktorým je kanadský trh neflexibilný a v konečnom dôsledku zaostáva. Nielen v porovnaní so Spojenými štátmi, ale napríklad aj so Slovenskom či Českou republikou.

Prvý šok som zažil hneď na druhý deň po príchode, keď som si šiel kúpiť predplatenú SIM kartu. Mánička v predajni mi ale vysvetľuje, že s Pay As You Go nemôžem telefonovať ani smskovať do zahraničia. Oponujem, že som si predsa pred rokom a pol kúpil kartu siete FIDO a bez problémov som komunikoval s Európou. To už sa nedá, operátori to zrušili. Prečo? Man, when it comes to mobile networks, Canada is the worst country in the world. (Človeče, čo sa mobilných sietí týka, Kanada je najhoršia na svete.)

Nakoniec to vyriešil paušál... Ale musel som si k nemu prikúpiť špeciálny balík na smskovanie do zahraničia. Telefonovať môžem až po troch mesiacoch. Logiku to nemá, pretože s preplatenou kartou môžem vyskakovať len do sumy, ktorú si zaplatím, a je jedno, či do Kanady alebo do zahraničia. Paušálom ma Rogers (miestny monopol na GSM, operátor FIDO využíva jeho sieť) v podstate úveruje.

O tom, prečo sa iPhone v Kanade nepredáva, výborne pojednáva tento článok na MacLife, v stručnosti ide o to, že každý z kanadských operátorov účtuje viac ako ktokoľvek iný kdekoľvek na svete. Jeden z Kanaďanov, ktorý používa hacknutý iPhone, píše, že za neobmedzené dátove prenosy v sieti AT&T zaplatí 20 dolárov. Prenos zvyčajného množstva dát v jeho kanadskom paušáli by stál 3 500 dolárov.
V každom prípade, 29. apríla napokon Rogers oznámil, že do konca roka začne v Kanade predávať iPhone. Ceny neboli v čase písania článku známe, ale dá sa predpokladať, že Apple dotlačil Rogers k rozumným poplatkom za dátove prenosy, pretože inak by bol iPhone nepredajný, resp. zbytočný. Možno tak rozhýbe celý kanadský trh.
Mimochodom, prijaté hovory nie sú zadarmo....

S internetom to tiež nie je žiadna sláva, technik Rogers zhodnotil ponuku vlastnej firmy takto - máme veľmi pomalý (500 Kbps), pomalý (1 Mbps), rýchlejší (7) a rýchly (10), čo podľa neho v praxi vôbec nezodpovedá ani realite ani názvom ako Express a Extreme.

Potom som zistil, že internet bankingom nemôžem poslať peniaze inému človeku/firme na účet jednoduchým prevodom, a že prevod medzi mojimi dvoma účtami v tej istej banke trvá dva dni.

To už som mal za sebou hľadanie monitora, televízora a dlhé hodiny surfovania po internetových obchodoch a prečesávania tých kamenných. Ceny vysoké, všade prakticky rovnaké, výber často úbohý, resp. tovar dostupný len na objednávku a dodacie lehoty sa rátajú na týždne. Začalo mi byť nevoľno.

PROČ?!

Moja mesačná skúsenosť konzumenta narazila na 14-ročnú prax Lea Galiota, manažéra čerstvo otvorenej pobočky Carbon Computing, jedného z nemnohých kanadských Apple Authorized Resellers. Dali sme sa do reči na slávnostnom otvorení ottawskej predajne, ale pre množstvo ľudí sme v rozhovore pokračovali až o pár dní. Základná otázka bola: "Prečo Kanaďania platia viac za menej?"

Najskôr ale úvod do problematiky. Väčšina kanadských výrobcov a predajcov (od kníh až po autá) začiatkom roka začala na prelome rokov vo veľkom znižovať ceny.

Lenže neviedla ich k tomu láska k spotrebiteľovi. Koniec minulého roka bol divoký, keďže kanadský dolár už dlhšiu dobu držal paritu s americkým. Rozdiel v cenách odrazu bil do očí prakticky vo všetkom a tlak v podobe kampaní typu Dollar for Dollar silnel. Reálne ceny boli v Kanade o 20, 30, v extrémnych prípadoch i 40 percent vyššie ako v USA, a keď si k tomu zákazník prirátal vyššiu daň, vlastne dane dve (Goods and Services Tax (GST) + Provincial Sales Tax (PST)), čo sa v provincii Ontário rovná 13 percentám, mal právo byť naštvaný. Príklad - keby si vtedy Ján Slovák nechal doviezť z USA Mazdu CX-9, jej cena (so všetkým vrátane homologizačných poplatkov, dane, cla, prepravy a zisku importéra) by bola prakticky rovnaká ako cena s daňou, ktorú by zaplatil kanadský automobilista.

Uprostred hrozby bojkotov sa ceny znižovali na prijateľnejšiu úroveň. Ale aj tak sú vyššie.

"Množstvo rozdielov spôsobujú rozdiely medzi zákonmi a pravidlami v USA a Kanade. Akýkoľvek elektronický produkt musí splniť kanadské štandardy," vysvetľuje Leo s tým, že mnoho firiem sa jednoducho neobťažuje. Napríklad monitory Formac sa v Kanade nepredávajú.

Kanada je navyše relatívne malý trh. "Sme zhruba takí veľkí ako Kalifornia", vysvetľuje Leo. "Kalifornia je pre Apple zrejme v porovnaní s Kanadou väčší trh. Takže, populačne sme na tom rovnako, ale predaj u nás sa číslam v Kalifornii alebo v New Yorku ani len nepriblíži."

Situáciu komplikujú aj rozdiely medzi provinciami, ktoré majú často rôzne požiadavky na servis či podporu. "Quebec má napríklad veľmi prísne zákony na ochranu spotrebiteľov, takže mnohé veci sa tam vôbec nepredávajú a nie je ani možné ich do Quebecu poslať. Často potom na inzerátoch či stránkach internetových obchodov pri rôznych akciách a výpredajoch vidíte "Not available in QC".

Veľkosť trhu jednoducho často ovplyvňuje možnosti zákazníka, či už ide o pestrosť ponuky alebo lokalizáciu. A to sa netýka len Kanady, ale aj Slovenska či Čiech. Kanada je druhá najväčšia krajina na svete, no má len 33 miliónov obyvateľov. A hoci väčšina z nich žije v úzkom páse severne od hraníc, kúpna sila sa podľa Lea koncentruje do troch centier.

"V podstate je tu len Ontário, časť Quebecu a potom Vancouver. Takže keď tovar príde do Kanady, väčšinou musí prísť na dve miesta. Alebo prejde raz cez hranicu na jednom mieste a je expedovaný. A poviem vám, je to drahá preprava. Najmä keď vezmete do úvahy, že nejde o objemy, ktoré sú prepravované v Spojených štátoch."

"Veľmi málo firiem v tejto krajine je dosť veľkých na to, aby si mohli dovoliť nakupovať priamo od výrobcu.... Ja nekupujem od Xeroxu, ale od distribútora. BestBuy and FutureShop sú veľké firmy, ktoré majú aj internetové obchody, takže niektoré veci majú priamo. Ale som si istý, že aj oni väčšinu sortimentu kupujú od distribútorov. V USA sú spoločnosti dostatočne veľké, takže tam máte celonárodné siete, ktoré kupujú od výrobcov. Tu? V Severnej Amerike sme kvapkou vo vedre vody. Musíme si nájsť taký kanál, ktorý je dostatočne veľký na to, aby si mohol dovoliť veľké kamióny dovážajúce tovar z USA, aby im množstvo prepraveného tovaru znížilo prepravné náklady na jeden kus."

Od toho sa nepriamo odvíja ďalšia kanadská anomália - ceny v internetových a kamenných obchodoch sa líšia len minimálne. "Vzhľadom na rozlohu krajiny a s tým spojené náklady na dopravu, nakupovať online nebol najpopulárnejší spôsob nadobúdania vecí. Je to len otázka posledných rokov, čo sa internet shopping rozbehol. CRT displeje, napríklad... Nemohli ste jednoducho dostať dobrý deal, pretože za "poštovné" by ste zaplatili obrovské peniaze. Aj teraz je dobrý deal otázkou veľkosti objednaného tovaru."

Železná opona

Logickým riešením, aspoň pre spotrebiteľa z EÚ, by bolo zájsť do USA, a kúpiť MacBook, alebo čokoľvek iné, tam. Alebo objednať cez internet. Jednoduché to ale nie je. Najskôr treba nájsť firmu ochotnú poslať tovar mimo USA. Kanada je zahraničie ako akokoľvek iné. Poštovné býva často len o čosi nižie ako do Európy. Nuž a potom nasleduje colné vybavenie a zaplatenie daní. Samozrejme, balík nečakáte na hranici, takže o všetky tieto veci sa niekto musí postarať. Prepravná spoločnosť to za patričný poplatok rada urobí, ale ten sa spravidla pohybuje v desiatkach dolárov.

Načo je teda Severoamerická zóna voľného obchodu (NAFTA)?

"NAFTA je výhodná pre dovozcov. Príklad. Keď ja doveziem kamión tlačiarní z USA, znamená to podobú administratívu a podobné náklady, ako keď ty si necháš poslať jednu. A ja mám na to človeka," vysvetľuje Leo.

"Voľný obchod je pre krajiny a firmy, aby mohli robiť obchod jednoduchšie. Keď vstúpila do platnosti NAFTA, ceny sa výrazne znížili - počítače, monitory, tlačiarne...Na druhej strane, vyhneme sa síce clu, ale stále je tu doprava, procesy na colnici a dane. NAFTA odstránila jednu zo štyroch prekážok."

Leo Galioto len závistlivo pozerá, keď mu hovorím o európskom trhu, o tom, že si môžem objednať televízor z ČR a gitaru z Nemecka a nechať si ich poslať na Slovensko tak, ako keby som objednával od slovenskej firmy. O tom, ako napr. britskí motoristi chodia na garančné prehliadky a záručné opravy do Francúzska, pretože ich to aj s cestou vyjde lacnejšie ako doma. Otázka záruk nás privádza k ďalšiemu dôvodu, prečo je individuálny dovoz z USA problematický.

Ak si Kanaďan kúpi výrobok v USA, je pravdepodobné, že mu doma záruku neuznajú. "Navyše,", upozorňuje Leo, "ak zariadenie nemá kanadskú nálepku, väčšinou sa to týka väčších produktov nepočítačového charkteru, alebo veľkých preiférií, tak je v krajine viac-menej nelegálne. A keď napríklad niečo také spôsobí vo vašom dome požiar, poisťovňa škodu nepreplatí," opisuje neutešenú situcáiu Leo, čo nás privádza späť k otázke štandardov.

"Ja som predajca, a nevidím veľmi do toho, ako v tejto veci postupujú vlády a korporácie. Radi používajú slovo štandardy, ale v podstate žiadne štandardy nie sú. Štandardy sú tu na to, aby chránili isté prostredie. Hlavný rozdiel medzi autom v USA a autom v Kanade, je, že v Kanade chceme, aby malo jednu alebo dve ďalšie veci, aby splnilo naše štandardy. Tie auto nerobia ani lepším ani bezpečnejším. Ich funkciou je ochrániť kanadský trh. Americké autá tie zariadenia nemajú, americkí díleri ich nemôžu kúpiť. Keď auto z USA doveziete do Kanady, ten komponent vám nainštalujú spravidla za riadne mastný poplatok. Hlavnou úlohou štandardov je chrániť trh. Mnoho je zameraných na ochranu či bezpečnosť zákazníka. Ale niektoré malé špecifické požiadavky sú tu len preto, aby ochránili trh."

P.S. Čo ale Kanade nechýba, je úcta k zákaznikovi. Predávajúci nepoučujú, ale vysvetľujú. Zatiaľ som nestretol predavača, ktorý by sa tváril ako majster sveta alebo sa bál povedať "toto neviem, ale zavolám kolegu". Open Box tovar, teda čokoľvek, už bolo otvorené, je vždy so zľavou. O cenách sa dá vyjednávať. Skutočne si neviem predstaviť, že by som viac ako hodinu strávil v obchode v SR alebo ČR s notebookom a skúšal, na ktorom LCD televízore budem mať lepší obraz. V súlade s kanadskou tradíciou mali len tri 19-palcové, ale skúšal som rôzne aplikácie cez HDMI aj VGA.... Nakoniec som nič nekúpil, po porade s predavačom som zvolil iné riešenie. Možno preto Kanaďanov vyššie ceny až tak veľmi nemrzia.